Každý región či rodina má svoje svadobné tradície. V tomto článku nájdete mnohé z nich, ktoré na Slovensku máme.
Svadba je jedným z najkrajších okamihov v živote dvoch ľudí – je symbolom ich nového spoločného začiatku a spojením dvoch rodín. Na Slovensku sa s ňou odjakživa spájalo množstvo krásnych tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych regiónoch mierne líšia. Mnohé z nich pretrvali až dodnes a stále dávajú svadbe tú pravú dušu. My vám teraz popíšeme najznámejšie z nich.
Jednou zo známych predsvadobných tradícií, hlavne na dedinách, je zdobenie brány nevesty (niekde aj ženíchovej). Symbolizuje jej vstup do nového života a oznamuje celej dedine, že sa v dome koná svadba. Zvyknú sa používať brezové konáriky. Alebo stavanie mája neveste pred svadbou.
Nevesta
Svadobné šaty sú samy o sebe dávnou tradíciou. Biela farba bola symbolom čistoty a nepoškvrnenia mladého dievčaťa.
Neodmysliteľnou súčasťou svadobného odevu bol taktiež svadobný závoj. Nevesta sa ním zakrývala pred svojim nastávajúcim, aby ju mohol vidieť až pred oltárom. Symbolizoval slobodu a preto sa pri čepčení snímal.
Niečo nové, staré, požičané a modré
Nevesta by v deň svadby mala mať na sebe aj niečo nové – ako symbol nového začiatku, niečo staré – ako pripomienka jej života pred svadbou a odkiaľ pochádza, niečo požičané – pre šťastie a plodnosť, niečo modré – ako symbol lásky a vernosti v manželstve.
I keď tento zvyk pochádza z Anglicka, celkom sa už udomácnil aj na Slovensku.
Niektoré nevesty si ešte zvyknú vkladať do ľavej topánky mincu či štvorlístok – aby v manželstve nebola bieda.
Ženích
Ženích by vraj podľa starých povier nemal mať počas svadobného dňa na sebe motýlika – aby neveste náhodou neuletel. Samozrejme dnes sa tomu už takýto význam neprikladá.
Pierko na saku by malo byť z rovnakých kvetov, ako nevestina kytica – symbolizuje ich spojenie. Pierka ženatým mužom pripínajú ich manželky, slobodným mládencom družičky.
Svadobné obrúčky
Prstienky predstavujú nekonečný kruh lásky a sľub vernosti – bez začiatku a konca. Zatiaľ čo dnes už väčšinou snúbenci vyberajú obrúčky spolu, v minulosti to bola výlučne ženíchova úloha.
Svadobné pierka / kystky
Na ich výrobu sa tradične používa rozmarín (symbolizuje lásku, vernosť a šťastie) alebo krušpán (symbol dlhovekosti a stálosti). Dnes má skôr za úlohu rozlíšiť svadobných hostí od iných ľudí – kto patrí k akej svadobnej rodine, najmä pred kostolom ak sa mieša viac svadieb.
Niekde rozlišujú aj pripnutie:
Ľavá strana – pre ženatých (označenie, že srdce je už zadané) pravá strana – pre slobodných (označenie, že sú stále „k dispozícii“).
Pierka sa štandardne pripínali hosťom po vypýtaní nevesty počas odobierky slobodné družičky. Niektoré rodiny majú zvyk, že ženatým ho pripnúť môže iba manželka.
Odobierka / Pytačky
Odobierka alebo Pytačky – ženích prichádza k neveste domov a ‚‚pýta‘‘ si ju od jej rodičov. Niekedy sa mu ešte ukazujú aj falošné nevesty a až na záver tá jeho pravá, niekde sa táto časť vynecháva. Ženích prináša aj kyticu pre svoju budúcu manželku. Nevesta má pre ženícha pripravené pierko. Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov – veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz, a to najmä v nábožných rodinách. Ešte pred odchodom na obrad nevesta a jej nastávajúci prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za rôzne trápenia, ktoré im v mladosti spôsobili. Tu by mali byť prítomní len rodičia alebo len veľmi blízka rodina. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky ako poďakovanie za to, že ich s láskou vychovali a starali sa o nich. Tento zvyk má krásnu symboliku pokory a úcty.
Vo veľa regiónoch mávajú aj zvyk (napr. Kysuce), že ženích prinesie so sebou bochník domáceho, bohato ozdobeného chleba (prípadne môže byť aj vianočka alebo iné pečivo) a pred vstupom do domu ho odovzdá neveste, takisto nevesta mu dá svoj (niekde to robia mamy) a je to zvyk alebo akt toho, že všetko čo máme si budeme deliť.
Prekážka na ceste alebo Brána – zvyk, ktorý sa dodnes robí najmä na dedinách, no nie je známy v každom regióne. Nevestin otec, brat alebo ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na nejakom mieste, smerom po ceste ku neveste, prekážku z dreva. Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k svojej nastávajúcej. Pritom mu na pomoc podávajú rôzne vtipné nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi. V niektorých častiach Slovenska pília prekážku ženích spolu s nevestou pri ceste do kostola. Niekto tento zvyk pozná aj pod názvom Vyķúpenie nevesty. Nejde len o prekážku z dreva – môže to byť aj šnúra, reťaz, alebo sa zatarasia dvere auta či bránky. Ženích musí zaplatiť symbolické výkupné (fľaša, peniaze, alebo sa niekde dávajú úlohy).
Okvetné lístky – sú symbolom plodnosti a mali by ich rozhadzovať len slobodné dievčatá v podobných šatách ako má nevesta. V minulosti to malo zmiasť zlých duchov aby nespoznali pravú nevestu.
Horiace sviece – ak sa svadobný obrad koná v kostole alebo kaplnke a nachádzajú sa tam sviečky, mladomanželia by mali pozorovať plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie horí, tým búrlivejší bude ich spoločný manželský život.
Trúbenie – v minulosti sa počas cesty na obrad práskalo bičom alebo bola sprevádzaná hudbou a inými hlukmi. Odháňali sa tým negatívne a zlé nadpozemské sily. Tento zvyk v dnešnej dobe nahrádza trúbenie svadobnej kolóny áut.
Vypúšťanie holubíc – sú symbolom vykročenia na spoločnú cestu životom. Smer ich letu by mal prezradiť, či manželia zostanú spolu alebo sa ich cesty časom rozídu.
Hádzanie ryže
Túto tradíciu sme prevzali zo zahraničia, no už sa u nás za posledné roky udomácnila. Predstavuje prianie bohatstva a veľa ratolestí. Dnes už sa však namiesto ryže zvyknú hádzať aj konfety či lupene kvetov.
Privítanie v sále
Voda vodka – tradične pred vstupom do svadobnej sály dostanú mladomanželia na výber dva poháre, z ktorých v jednom je voda a v druhom priehľadný alkohol – najčastejšie nejaká domáca pálenka. Nevesta si samozrejme vyberá prvá. Táto tradícia je symbolická – kto si vyberie alkohol, „povedie“ manželstvo, kto si vyberie vodu, ten bude viac poddajnejší.
Privítanie s chlebom a soľou – alternatíva ako privítať mladomanželov. Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli, a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb nám tu symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ nám predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami. Med v tomto prípade symbolizuje sladký spoločný život.
Zametanie črepov – jeden z najznámejších zvykov u nás. Po uvítacom prípitku zvykne buď starejší alebo niekto z personálu rozbiť tanier. Mladomanželia sa musia ujať lopaty a metly – na znak toho, že aj v živote budú musieť riešiť a prekonávať rôzne problémy spoločne. A keďže črepy prinášajú aj šťastie, mali by si jeden na pamiatku odložiť.
Prenesenie cez prah
Tento zvyk je už výhradne pre mladomanželov. Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku, čím jej má ukázať svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu. V minulosti sa verilo, že týmto zvykom by mal ženích oklamať zlých duchov, aby si mysleli, že vstúpil len sám a nestrašili tak cudziu ženu.
Spoločné jedenie polievky
Tradícia káže, dať mladomanželom jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.
Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Chcú tým povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to počas jedenia aj viackrát opakuje, poprípade to hostia doplnia aj o iné rýmy: „Polievka je samá vňať, nech pobozká svokru zať. / Polievka je samý kôpor, nech pobozká svokru svokor.“
Prvý mladomanželský tanec
Počas prvého tanca by si mali mladomanželia zatancovať najskôr spolu a následne aj so svojimi rodičmi a svokrovcami. Zvyčajne sa po týchto troch kolách pridávajú aj ostatní svadobní hostia.
Krájanie torty
Hovorí sa, že ten, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, ten bude mať v ich spoločnom živote hlavné slovo. Niekde však tradícia hovorí, že prvá by mala nôž chytiť nevesta a následne ženích, ako znamenie jej opory. Hlavne by sa však svadobná torta mala dostať ku každému jednému zo svadobčanov. V minulosti sa verilo že ak nedostane kúsok torty každý zo svadobčanov, mladomanželia budú ochudobnení o šťastie v manželstve.
Hádzanie kytice a podväzku
Táto tradícia je opäť už roky prevzatá zo zahraničia a je pre všetkých prítomných slobodných hostí. Za nevestu sa postavia slobodné dievčatá a chytajú svadobnú kyticu, ktorú im hádže. Tá, ktorá ju chytí, by sa mala do roka vydať. Toto sa deje aj s nevestiným podväzkom. Najskôr ho však musí ženích zvládnuť neveste zobrať a to bez pomoci rúk. Následne ho hodí za chrbát, kde už čakajú všetci slobodní mladíci.
Polnočný program
Čepčenie nevesty – príchodom polnoci sa z dievčaťa stáva žena, z chlapca muž. Nevesta a ženích sa prezlečú do tradičných krojov a nastupuje čepčenie. Slobodné dievčatá prichádzajú k neveste so sviečkami, spievajú tradičné ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho snímajú závoj a nasadzujú čepiec. Ženíchovi je zase nasadený klobúk.
Redový / biely tanec alebo Vykrúcanka – tradícia, pri ktorej svadobní hostia symbolicky prispievajú mladomanželom. Svadobčania stojaci v kruhu musia najskôr finančne prispieť do klobúka, následne sa im ako poďakovanie uleje pohárik pálenky a potom si môžu zatancovať s nevestou alebo ženíchom. V závislosti od kraja, z ktorého mladomanželia pochádzajú sa môže tento tanec líšiť tým, že nevesta tancuje v kruhu sama, a až na záver prichádza ženích, ktorý si ju odnáša na rukách. Niektoré rodiny majú vo zvyku tento tanec po čepčení avšak bez vyberania peňazí.
Vyberanie do venca – je to zvyk ktorý by sa mal konať pred čepčením nevesty. Hlavná družička a družba obchádzajú svadobčanov s pleteným košíkom, a vyberajú finančné dary ktoré následne odovzdajú mladomanželom. Niekedy zvykne hlavná družička čítať nejaký sprievodný text (básničku), zatiaľ čo hlavný družba nechá pomedzi hostí kolovať košík alebo misu do ktorej sa taktiež zbierajú finančné dary.
Koláče
Pečenie svadobných koláčov – hovorí sa, že nevesta by si nemala piecť na vlastnú svadbu. Mohla by si tým vraj priviesť do manželstva nedostatok financií. Väčšinou teda táto úloha ostala na mame či iných príbuzných z nevestinej strany.
Výslužky – svadobné koláče sa zvyknú vo forme výslužiek dávať svadobčanom pri odchode zo svadby ako poďakovanie za to, že boli súčasťou svadobného dňa. Často sa dnes pri nich dáva aj svadobné víno či domáca pálenka.
Na niektorých dedinách dokonca stále býva dobrým zvykom, že sa koláče roznášajú pred svadbou aj okolitým susedom, ktorí nie sú pozvaní k svadobnému stolu.
Svadobné popravky (alebo aj „dozvuky svadby“, „posvadobné stretnutie“) sú tradičné pokračovanie svadby na druhý deň — taký uvoľnený deň po svadbe, keď sa ženích, nevesta, rodina a blízki znova stretnú, oddýchnu si, porozprávajú sa, dojedia zvyšné jedlo a často sa ešte trochu zabavia.
Zmysel popraviek:
-
sú neformálnejšie než svadba,
-
majú uvoľnenú atmosféru, bez stresu a oficiálnych častí,
-
býva to poďakovanie hosťom a príležitosť na rozlúčku,
-
často sa konajú v tom istom priestore alebo u rodičov doma,
-
môže ísť aj len o obed, grilovanie či posedenie s najbližšími.
V minulosti sa popravky brali ako symbolické zakončenie svadby – aby sa mladomanželia „popravili“ (teda zotavili) po veľkej oslave. Preto aj názov „popravky“ – nie v zmysle „trestu“, ale „opravy“ po svadobnej noci
TRADÍCIE PODĽA REGIÓNOV
Orava a Kysuce
Na severe Slovenska sa svadby niesli v duchu ľudovej veselice.
Nevesta mala bohato vyšívaný kroj a počas obradu sa konal „odoberanie od rodičov“, kde sa lúčila so svojou rodinou.
Tradičnou súčasťou bolo aj „čepčenie“.
Záhorie a západné Slovensko
Tu sa kládol dôraz na bohatý sprievod – svadobný voz so stuhami, pierkami a hudbou.
Tradičné bolo vypytovanie nevesty – ženích musel „uhádnuť“, ktorá je tá pravá, pretože mu družbovia prinášali falošné nevesty.
Po obrade nasledoval tanec so svadobnou mamou a krájanie svadobnej torty, ktoré symbolizovalo spoločné delenie života.
Stredné Slovensko
Tu sa dodnes zachováva čepčenie s folklórnym vystúpením, často sprevádzané spevom piesne „Ej, od Buchlova vietor veje“.
Známy je aj zvyk „redový tanec“.
Východné Slovensko
Na východe sa svadby spájajú s veľkou pohostinnosťou.
Typické sú dlhé svadobné sprievody, bohaté jedlá a vynášanie mladuchy – keď príbuzní sprevádzali nevestu z domu do domu s hudbou a spevom.
Častý je aj zvyk „predávania nevesty“, kedy sa ženích musel „vykúpiť“ pálenkou alebo peniazmi. Taktiež zvyknú svadby na východe trvať viac dní.
Liptov a Spiš
V týchto regiónoch sa zachoval zvyk prijímania nevesty do rodiny – svokrovci ju vítali chlebom, soľou a medom. Tým jej priali, aby v rodine vládla láska, hojnosť a sladký život.
Na Spiši bývalo zvykom, že po svadbe mladomanželia sadili strom ako symbol nového začiatku.
Slovenské svadobné tradície sú nádherným prepojením minulosti a prítomnosti. Každý zvyk má svoj hlboký význam – symbolizuje lásku, vernosť, požehnanie či hojnosť. Aj keď dnešné svadby často nesú moderný nádych, práve tieto staré zvyky im dodávajú dušu.
Nech už sa rozhodnete pre veľkolepú folklórnu svadbu alebo jemné pripomenutie tradícií, jeden spoločný cieľ zostáva rovnaký – osláviť lásku a nový spoločný začiatok.
Premýšľate, ktoré tradície by sa hodili na vašu svadbu? Radi vám pomôžeme vytvoriť deň plný krásnych symbolov a emócií presne podľa vašich predstáv. Pozrite si ponuku našich svadobných služieb a neváhajte nás kontaktovať.
